Ako pripraviť a viesť výskumný rozhovor
Rozhovor je najsilnejší nástroj kvalitatívneho prieskumu: tam, kde dotazník zistí „koľko", rozhovor odhalí „prečo". Zároveň je to metóda, ktorá sa najľahšie pokazí – zle pripravený rozhovor skĺzne do príjemného rozprávania, z ktorého sa v praktickej časti nedá vyťažiť nič.
Vyberte si správny typ
Pre záverečné práce je takmer vždy najvhodnejší pološtruktúrovaný rozhovor: máte pripravený scenár okruhov a otázok, no môžete sa od neho odchýliť, keď respondent otvorí niečo zaujímavé. Plne štruktúrovaný rozhovor je v podstate ústny dotazník a voľný rozhovor zasa vyžaduje skúsenosti, ktoré pri prvej práci ešte nemáte.
Scenár: otvorené otázky, od všeobecného ku konkrétnemu
- Formulujte otvorené otázky. „Ako prebieha vaše zaúčanie nových kolegov?" otvorí rozprávanie; „Máte systém zaúčania?" skončí pri áno/nie.
- Zoraďte okruhy od všeobecných a nenáročných k citlivejším – respondent sa potrebuje najprv rozhovoriť.
- Na každý okruh si pripravte doplňujúce otázky: „Môžete uviesť príklad?", „Ako presne to prebiehalo?"
- Prvý rozhovor urobte nanečisto so známym z cieľovej skupiny – odhalí nezrozumiteľné otázky aj reálnu dĺžku.
Počas rozhovoru
Na začiatku si vypýtajte súhlas s nahrávaním a vysvetlite, ako s odpoveďami naložíte – nahrávka je nutnosť, z poznámok písaných počas počúvania sa presné citáty rekonštruovať nedajú. Potom platí jednoduché pravidlo: čím menej hovoríte vy, tým lepšie dáta získate. Nechajte dohovoriť, zneste pár sekúnd ticha (respondent ho zvyčajne sám vyplní tým najzaujímavejším) a nikdy nekomentujte ani nenavádzajte – „takže to bolo zlé, však?" znehodnotí celú odpoveď.
Spracovanie: z nahrávky k zisteniam
Nahrávky prepíšte a prepisy si niekoľkokrát prečítajte. Potom v nich označujte opakujúce sa témy a motívy – tomuto kroku sa hovorí kódovanie a je to jadro celej analýzy: z desiatich individuálnych rozprávaní vzniknú tri-štyri témy, o ktoré opriete praktickú časť. Ku každej téme vyberte niekoľko výstižných citátov; v práci ich uvádzate anonymne (respondent 1, respondentka 2) a rovnako anonymizujete aj názvy firiem či obcí, ak by prezradili totožnosť.
Koľko rozhovorov je dosť
Pri záverečných prácach býva primeraných šesť až dvanásť respondentov. Presnejším vodidlom než číslo je však nasýtenie: keď ďalšie rozhovory už neprinášajú nové témy, iba opakujú počuté, máte dosť. Komisiu nepresvedčí počet, ale hĺbka – dva povrchné rozhovory navyše prácu nezachránia, jedna poctivo spracovaná téma áno.