Ako správne parafrázovať a neopakovať zdroj

Parafrázovanie je jadro akademického písania – dokazujete ním, že zdroju rozumiete natoľko, že ho viete povedať po svojom. Najčastejšia chyba, ktorú komisia aj systém kontroly originality odhalia okamžite, je „parafráza“, ktorá len prehodí pár slov a zvyšok nechá nedotknutý. Taký text pôsobí cudzo a pri kontrole svieti ako zhoda so zdrojom.

Čo parafráza je a čo nie je

Skutočná parafráza mení štruktúru myšlienky, nielen slovník. Ak by ste pôvodnú vetu a tú svoju položili vedľa seba a líšili by sa len synonymami a poradím slov, nejde o parafrázu – je to skrytý doslovný prepis a stále patrí do úvodzoviek. Rozdiel je jednoduchý: pri parafráze prerozprávate obsah, pri citácii preberáte formuláciu.

Zároveň platí druhé pravidlo, na ktoré sa zabúda: aj parafráza sa cituje. To, že ste myšlienku povedali vlastnými slovami, vás nezbavuje povinnosti uviesť, odkiaľ pochádza. Bez citácie je aj dokonalá parafráza plagiát – prisvojili ste si cudzí poznatok.

Postup, ktorý funguje

Osvedčená je metóda „zatvor zdroj“. Bránite sa ňou tomu, aby vám do textu presakovali pôvodné formulácie:

• Prečítajte odsek a odložte zdroj nabok – nepíšte s ním pred očami.
• Vlastnými slovami napíšte, čo ste pochopili, akoby ste to vysvetľovali spolužiakovi.
• Až potom porovnajte so zdrojom: sedí význam a nezostala tam žiadna celá prevzatá fráza?
• Doplňte citáciu podľa svojej normy (ISO 690, APA a pod.).

Ak myšlienka obsahuje presnú definíciu, výstižnú formuláciu alebo číselný údaj, ktorý sa nedá povedať inak, nechajte ho v úvodzovkách ako priamu citáciu. Nasilu prerozprávaná definícia býva menej presná než originál – tam je citácia lepšia voľba než krkolomná parafráza.

Dobre parafrázovaný text sa číta ako vaše písmo, nie ako zošívané cudzie vety. Práve to komisia aj oponent oceňujú: je vidno, že literatúru nielen prepisujete, ale jej rozumiete a viete ju použiť ako stavebný materiál vlastnej argumentácie.